Kým na jar a cez leto prevláda v potrave sojok (Garrulus glandarius) živočíšna zložka, od neskorého leta a cez zimu výrazne prevažuje rastlinná potrava. Jej významnou zložkou sú predovšetkým žalude, ktoré sojky v čase ich dozrievania hromadne odnášajú z dubových porastov aj zo solitérne stojacich dubov a robia si z nich zásoby na zimu v úkrytoch na miestach, kde sa cez zimu trvalo zdržiavajú. Sojky tak zohrávajú významnú úlohu pri šírení dubov v krajine a sú veľmi efektívnymi primárnymi roznášačmi európskych dubov rodu Quercus aj na väčšie vzdialenosti. Sojky ukrývajú žalude aj v pásoch krovín v otvorenej poľnohospodárskej krajine a po odrastení dubov tak vytvárajú nové habitaty, ktoré umožňujú niektorým lesným druhom vtákov prenikať do pásov krovín s dubmi a šíriť sa v poľnohospodárskej krajine.
Solitérne duby vyrastené zo žaluďov ukrytých sojkami v páse lieskovo-trnkových krovín (foto: Matej Pavlík).
V práci sme na základe mapovania hniezdnych okrskov porovnali druhové zloženie hniezdnych zoskupení vtákov v troch lieskovo-trnkových pásoch krovín s rôznym podielom dubov (pásy B – D) s pásom krovín bez stromov (pás A) a s okrajom dubovo-cerového lesa (pás E) v okolí obcí Pliešovce a Dobrá Niva (Pliešovská kotlina, stredné Slovensko). Z 21 druhov vtákov hniezdiacich v pásoch krovín A – D bolo 8 lesných hniezdičov (Parus major, Sturnus vulgaris, Jynx torquilla, Coccothraustes coccothraustes, Garrulus glandarius, Oriolus oriolus, Phylloscopus collybita, Streptopelia turtur), ktoré v páse krovín A bez stromov nehniezdili. Len jeden lesný druh (P. major) hniezdil v páse krovín B s 22 % frekvenciou výskytu dubov, kým v pásoch krovín C a D so 44 % a 70 % frekvenciou dubov hniezdilo 8 a 6 lesných druhov. Až 11 lesných druhov hniezdiacich na okraji dubovo-cerového lesa (pás E) však v pásoch krovín s dubmi v otvorenej poľnohospodárskej krajine nehniezdilo.
Z hľadiska šírenia lesných druhov vtákov do poľnohospodárskej krajiny majú samozrejme význam aj iné habitaty s vyšším podielom stromovitej vegetácie (poľné lesíky, remízky, stromoradia, brehové porasty potokov, parky, sady, cintoríny a pod.), avšak naše výsledky naznačujú, že sojky vnášaním dubov do pásov krovín vytvárajú kvalitatívne nové typy habitatov pre lesné druhy vtákov v poľnohospodárskej krajine a tak rozširujú hniezdne možnosti pre tieto druhy v takejto krajine, kde by v krovinách bez prítomnosti dubov inak nehniezdili (pás krovín A, príp. B). V skutočnosti tak pôvodne pásy krovín v poľnohospodárskej krajine postupne premieňajú na dubové pásy s viac alebo menej vyvinutým krovinovým poschodím v závislosti od podielu dubov ako novú súčasť miestnej tzv. „oakscape“.
ŠP
tichodromablog.wordpress.com 