Vychádza v Tichodrome 26

Tichodroma_26_obalkaV poslednom, dvadsiatom šiestom čísle Tichodromy, nájdete päť pôvodných prác a štyri krátke správy. Práca kolektívu na čele s Alžbetou Darolovou sa, v snahe osvetliť rozdiely v reprodukčnej úspešnosti trsteniarika bahenného medzi trstinou a pálkou, zaoberá otázkou, či existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov u tohto druhu trsteniarika – porovnávali kvalitu ich spevu a intenzitu kŕmenia mláďat v týchto dvoch typov habitatov. Hniezdenie vodnára potočného v dvoch teplotne odlišných sezónach vyhodnocuje práca Lucie Hrčkovej a kolektívu; hniezdnu úspešnosť výra skalného v rôznych typoch hniezdnych habitatov hodnotí Ivan Kunstmüller. Ornitocenózy extenzívne spásaných a zarastajúcich pasienkov na Muránskej planine porovnáva článok Martina Korňana. Faunisticky zaujímavý je príspevok Antona Krištína a kolektívu hodnotiaci vtáctvo mokrade „Kórea“ pri Zvolene. Zaznamenali tu hniezdenie kačice chrapky. Prostredníctvom krátkej správy referuje Dušan Kerestúr o prvom dokumentovanom výskyte trsteniarika roľného na Slovensku. Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého na rybníkoch pri Štúrove skúmali Alfréd a Michal Trnka. O hniezdení orieška obyčajného v hniezdach vodnára informuje správa Michala Baláža a kolektívu, o výskyte hlucháňa v Stolických vrchoch správa Jaroslava Figúra a Petra Urbana. Ďalej vás v najnovšom čísle Tichodromy čaká okrem tradičnej krúžkovacej správy (Matej Repel a kol.) a správy Faunistickej komisie (Richard Kvetko a kol.) aj príspevok syntetizujúci aktuálne otázky ornitologického výskumu u nás navrhnuté tridsiatimi ornitológmi (Benjamín Jarčuška a kol.), či recenzia čerstvo vydanej Ornitologickej príručky z pera Bohumila Murina. V rubrike „Kronika“ nájdete laudácio k životnému jubileu ornitológa a popularizátora prírody doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc. a spomienku venovanú nedávno zosnulému Dr. Jozefovi Palášthymu.

Tichodromu 26 si môžete objednať cez e-shop SOS/BirdLife, kúpiť na aprílovej členskej schôdzi našej spoločnosti či voľne prečítať na webovej stránke časopisu.

red.

Hniezdna úspešnosť výra skalného v rôznom hniezdnom prostredí

Ivan Kunstmüller z Havlíčkovho Brodu hodnotil v rokoch 1989 až 2013 hniezdnu úspešnosť výra na 22 lokalitách v českej Vysočine. Hniezdnu úspešnosť tohto druhu hodnotil vo vzťahu k typu biotopu, v ktorom bolo umiestnené hniezdo a k nadmorskej výške. Oba tieto faktory mali štatisticky významný vplyv na tri zo štyroch sledovaných charakteristík hniezdnej úspešnosti. Viac sa dozviete v jeho príspevku v on-line vydaní Tichodromy.

Obr.: Sledované charakteristiky hniezdnej úspešnosti výra dosahovali najnižších hodnôt v prostredí s drobnými skalami, bludnými balvanmi a kamenitými svahmi.

Red.

Aké sú aktuálne otázky výskumu vtáctva u nás?

S cieľom pokúsiť sa identifikovať aktuálne otázky výskumu vtáctva na Slovensku bolo dotazníkom oslovených niekoľko desiatok ornitológov – jednak profesionálnych, pracujúcich v akademických inštitúciách, štátnej ochrane prírody, múzeách či ornitologických mimovládnych organizáciách, a jednak amatérskych.

Príspevok, ktorý práve vyšiel v on-line vydaní Tichodromy, prináša syntézu odpovedí – navrhovaných výskumných otázok – slovenských ornitológov na túto otázku.

wordle

Red.

Teplota a hniezdenie vodnára potočného

Hniezdenie vodnára (Cinclus cinclus) v dvoch sezónach líšiacich sa priemernou teplotou vzduchu sledovali a v práci, ktorá teraz vyšla v on-line vydaní Tichodromy, hodnotia Lucia Hrčková, Michal Baláž a Ľudovít Kocian. Zistili, že vodnáre zahniezdili včaššie v teplejšej hniezdnej sezóne. Vtedy bola vyššia aj frekvencia výskytu druhého hniezdenia. Viac sa dočítate v ich príspevku.

Red.

Porovnanie štruktúry hniezdnych ornitocenóz medzi extenzívne spásanými a zarastajúcimi horskými pasienkami v Národnom parku Muránska planina

Existujú rozdiely v druhovej bohatosti, diverzite, populačných hustotách a celkovou hustotou ornitocenóz ako dôsledok extenzívneho manažmentu pasením?

Tento problém riešil Martin Korňan v spolupráci so Správou národného parku Muránska planina na extenzívnych a zarastajúcich pasienkoch na území a priľahlých oblastiach tohto národného parku. Počas júna a júla 2014 snímkoval ornitocenózy bodovou metódou a sledoval, ako pokryvnosť stromov a krovín spolu s nadmorskou výškou ovplyvňuje druhovú skladbu vtáčích zoskupení.

Aké štrukturálne zmeny ornitocenóz spôsobuje extenzívne pasenie sa dočítate v jeho článku v aktuálnom čísle Tichodromy.

Petovcovo

Autor pri terénnych prácach na lokalite Petovcovo v NP Muránska planina. Petovcovo je príkladom extenzívnych pasienkov.

Kratke

Lokalita Krátke nie je spásaná vyše dvadsať rokov následkom čoho sa vytvorila krajinná mozaika mladých lesíkov a lúk.

Existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov trsteniarika bahenného?

Rybničná ústava Veľké Blahovo, študovaná lokalita.

Rybničná sústava Veľké Blahovo, študijná lokalita.

Túto otázku si kladie štúdia nedávno zverejnená v on-line vydaní časopisu Tichodroma.

Kolektív autorov pod vedením Alžbety Darolovej z Ústavu zoológie SAV v Bratislave hľadal odpoveď na ňu u samcov trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) žijúcich v dvoch typov habitatov – v trsti (Phragmites australis) a pálke (Typha sp). U sledovaných samcov hodnotili spev – jeho rýchlosť, komplexnosť a redundanciu a otcovské investície v spolupodieľaní sa na kŕmení mláďat v hniezdach.

Čo autori zistili si môžete prečítať v ich príspevku.

Redakcia časopisu