Identifikácia jedincov jariabka pomocou ich spevu

komplet.png

Spektrogramy poukazujúce na rozdielnu štruktúru spevu zaznamenaných kohútov počas mapovania.

Autor článku Šimon Kertys v pôvodnej práci “Monitoring populácie jariabka hôrneho (Tetrastes bonasia) pomocou akustickej identifikácie kohútov” poukazuje na možnosť monitoring populácie jariabka hôrneho pomocou jednotlivých charakteristík ich spevu, ktoré boli použité na sledovanie jedincov tohto druhu v priestore a čase. Monitoring kohútov na základe ich akustických charakteristík spevu umožnil identifikovať 21 kohútov v priebehu rokov 2015 až 2017. Kohúty boli vyprovokované k hlasovým prejavom vábničkou imitáciou hlasu kohúta a sliepky. U 7 kohútov bolo možné sledovať stálosť spevu ako aj presuny v rámci lokalít v priebehu sezón (jar a jeseň) a jednotlivých rokov. Kohúty z roka na rok a aj v  priebehu sezón osídľovali rovnaké lokality a nemenili svoj spev. Najvýraznejšie individuálne znaky spevu sa začali prejavovať až v B, C a D fráze, ktoré sa vyznačovali výraznou stálosťou usporiadania elementov a umožnili identifikáciu kohútov. Táto jednoduchá metóda, môže byť nápomocná pri zisťovaní veľkosti populácie, priestorových nárokov, miery prežitia ako aj dlhovekosti jariabka hôrneho. Rozdiely v komponovaní spevu medzi jednotlivými kohútmi, boli výrazné a sú veľmi dobre viditeľné. Veľmi nápomocné je aj silná stálosť a teritorialita druhu čo nám dáva veľkú pravdepodobnosť, že jedinec bude obhajovať rovnaké územie a je možné ho tam zaznamenať v priebehu viacerých rokov.

ŠK

Početnosť a rozšírenie kuvika obyčajného (Athene noctua) v Rimavskej kotline

Článok Moniky Gálffyovej opisuje výsledky monitoring rozšírenia a početnosti kuvika obyčajného v Rimavskej kotline v rokoch 2015 – 2017. Prítomnosť druhu bola zisťovaná zaznamenávaním spontánnych hlasových prejavov, provokovaním pomocou prehrávania teritoriálneho volania samca a priamym pozorovaním jedincov. Bolo skontrolovaných 172 lokalít v 102 katastrálnych územiach. Na území bolo zaznamenaných spolu 45 párov druhu. 57,8 % párov bolo zaznamenaných na poľnohospodárskych dvoroch a 42,2 % v zástavbách rodinných domov, kostoloch a iných budovách. Počas výskumu neboli skontrolované všetky lokality, kde by druh potenciálne mohol hniezdiť a nie všetky samce reagovali na nahrávku. Je preto možné, že tu hniezdi ešte niekoľko ďalších párov. Preto predpokladáme, že na území Rimavskej kotliny hniezdi 45 až 65 párov kuvikov obyčajných, teda 0,55 – 0,79 párov na 10 km2.

Monitoring druhu bol v časti Rimavskej kotliny vykonaný aj v roku 2011. Vtedy bolo skontrolovaných 49 lokalít a kuvik bol pozorovaný na 19 z nich. Tieto lokality boli skontrolované aj počas tohto výskumu a druh bol prítomný na 18 z nich, čo naznačuje, že populácia kuvika obyčajného na území bola v tomto období viac-menej stabilná.

MG

 

Sojky vytvárajú nové habitaty pre lesné vtáky v poľnohospodárskej krajine

Kým na jar a cez leto prevláda v potrave sojok (Garrulus glandarius) živočíšna zložka, od neskorého leta a cez zimu výrazne prevažuje rastlinná potrava. Jej významnou zložkou sú predovšetkým žalude, ktoré sojky v čase ich dozrievania hromadne odnášajú z dubových porastov aj zo solitérne stojacich dubov a robia si z nich zásoby na zimu v úkrytoch na miestach, kde sa cez zimu trvalo zdržiavajú. Sojky tak zohrávajú významnú úlohu pri šírení dubov v krajine a sú veľmi efektívnymi primárnymi roznášačmi európskych dubov rodu Quercus aj na väčšie vzdialenosti. Sojky ukrývajú žalude aj v pásoch krovín v otvorenej poľnohospodárskej krajine a po odrastení dubov tak vytvárajú nové habitaty, ktoré umožňujú niektorým lesným druhom vtákov prenikať do pásov krovín s dubmi a šíriť sa v poľnohospodárskej krajine.

pavlik_fig

Solitérne duby vyrastené zo žaluďov ukrytých sojkami v  páse lieskovo-trnkových krovín (foto: Matej Pavlík).

V práci sme na základe mapovania hniezdnych okrskov porovnali druhové zloženie hniezdnych zoskupení vtákov v troch lieskovo-trnkových pásoch krovín s rôznym podielom dubov (pásy B – D) s pásom krovín bez stromov (pás A) a s okrajom dubovo-cerového lesa (pás E) v okolí obcí Pliešovce a Dobrá Niva (Pliešovská kotlina, stredné Slovensko). Z 21 druhov vtákov hniezdiacich v pásoch krovín A – D bolo 8 lesných hniezdičov (Parus major, Sturnus vulgaris, Jynx torquilla, Coccothraustes coccothraustes, Garrulus glandarius, Oriolus oriolus, Phylloscopus collybita, Streptopelia turtur), ktoré v páse krovín A bez stromov nehniezdili. Len jeden lesný druh (P. major) hniezdil v páse krovín B s 22 % frekvenciou výskytu dubov, kým v pásoch krovín C a D so 44 % a 70 % frekvenciou dubov hniezdilo 8 a 6 lesných druhov. Až 11 lesných druhov hniezdiacich na okraji dubovo-cerového lesa (pás E) však v pásoch krovín s dubmi v otvorenej poľnohospodárskej krajine nehniezdilo.

Z hľadiska šírenia lesných druhov vtákov do poľnohospodárskej krajiny majú samozrejme význam aj iné habitaty s vyšším podielom stromovitej vegetácie (poľné lesíky, remízky, stromoradia, brehové porasty potokov, parky, sady, cintoríny a pod.), avšak naše výsledky naznačujú, že sojky vnášaním dubov do pásov krovín vytvárajú kvalitatívne nové typy habitatov pre lesné druhy vtákov v poľnohospodárskej krajine a tak rozširujú hniezdne možnosti pre tieto druhy v takejto krajine, kde by v krovinách bez prítomnosti dubov inak nehniezdili (pás krovín A, príp. B). V skutočnosti tak pôvodne pásy krovín v poľnohospodárskej krajine postupne premieňajú na dubové pásy s viac alebo menej vyvinutým krovinovým poschodím v závislosti od podielu dubov ako novú súčasť miestnej tzv. „oakscape“.

ŠP

Popis nových dialektov spevu strnádky lúčnej (Emberiza calandra) zo Slovenska

R2

Tak ako ľudia, aj mnohé druhy vtákov majú svoje nárečia. Niekoľko nárečí strnádky lúčnej (Emberiza calandra) bolo popísaných u populácií zo Západnej Európy ako aj z Poľska. Cieľom práce kolektívu autoriek L. Rubáčovej a P. Prušanskej bolo zistiť, akým nárečím spievajú strnádky na juhozápadnom Slovensku, a či patria do nejakej už popísanej dialektovej skupiny. V hniezdnom období roku 2015 autorky nahrali spontánne spevy samcov strnádok na lokalite pri Leviciach (n = 12), pri obci Kuchyňa (n = 9), a pri obci Vrádište (n = 6). Získané spevy zo slovenských lokalít nebolo možné priradiť k žiadnej už popísanej dialektovej skupine a tak autorky popísali na základe koncovej frázy spevu nové dialektové vzory S1 (z lokality Levice a Vrádište) a S2 (z lokality Kuchyňa). Tieto vzory zdieľali všetky nahraté samce na danej lokalite. Naviac autorky podľa iniciálnej frázy spevu identifikovali osem rôznych typov spevu, pričom len jeden typ bol prítomný na všetkých troch lokalitách. K tomu zistili, že väčšina nahratých samcov kombinovala maximálne dva rôzne typy spevu, pričom jeden z nich bol dominantný. Vzájomné porovnanie korelačných koeficientov potvrdilo, že spevy sú si podobnejšie v rámci populácie než medzi populáciami. Okrem štruktúry spevu autorky sledovali aj jeho frekvenčné parametre, avšak porovnanie týchto parametrov medzi lokalitami nezistilo významné rozdiely medzi nimi.

LRT

Hniezdne rozšírenie a početnosť výra skalného (Bubo bubo) v NP Malá Fatra

Článok Tomáša Flajsa podáva spracované informácie o početnosti výra skalného z nedávnej minulosti a porovnáva ich zo súčasným obdobím. Autor v rokoch 2013 – 2017 kontroloval všetky známe hniezdne lokality druhu v území. Prieskum vykonával v kombinácii s nočnými nahrávkami za pomoci diktafónov Olympus DM-650. Príspevok sa venuje hniezdnym možnostiam druhu v území a rieši jeho ochranu. Taktiež sa venuje aktuálnym hrozbám a priamym vplyvom človeka na hniezdne lokality. Tieto bližšie popisuje a vysvetľuje pravdepodobné dôvody ich zaniknutia. Výsledky v článku ale poukazujú na negatívny trend početnosti druhu na území Národného parku aj na jeho najakútnejšie hrozby.

TF

Vtáky v ochranných dubových lesoch

Štefan Pavlík v pôvodnej práci  Hniezdne zoskupenia vtákov v ochranných dubových lesoch sa môžu podobať zoskupeniam v prírodných dubinách porovnáva zoskupenia hniezdiacich vtákov v ochranných dubových lesoch so zoskupeniami v prírodnom a hospodárskom dubovom lese. Autor sčítaval vtáky modifikovanou bodovou metódou na troch výskumných plochách reprezentujúcich tri kategórie dubových lesov (prírodný les v NPR Mäsiarsky bok, ochranný les pri Krupine a hospodársky les pri Pliešovciach) počas hniezdneho obdobia v roku 2016. Celkovo sa hniezdne zoskupenia vtákov v prírodnom, ochrannom a hospodárskom lese z hľadiska druhového zloženia, kvantity druhov a štruktúry vzájomne výrazne nelíšili. V prírodnom lese bolo zaznamenaných celkovo 36 druhov s priemernou početnosťou 9,2 ex./bod, v ochrannom lese 32 druhov s priemernou početnosťou 8,9 ex./bod a v hospodárskom lese 31 druhov s priemernou početnosťou 8,5 ex./bod. Vo všetkých troch kategóriách lesov boli dominantné (s dominanciou nad 5 %) 3 druhy (Sturnus vulgaris, Ficedula albicollisParus major), okrem nich v prírodnom lese aj Turdus merulaSitta europaea, v ochrannom lese Cyanistes caeruleus, Phylloscopus collybitaFringilla coelebs a v hospodárskom lese Fringilla coelebs, Anthus trivialis, Turdus merulaSylvia atricapilla. Štatisticky významné rozdiely v charakteristikách hniezdnych zoskupení vtákov medzi jednotlivými výskumnými plochami boli zistené len pri počte druhov dutinových hniezdičov na bod a početnosti dutinových hniezdičov na bod, pričom v oboch prípadoch boli hodnoty v prírodnom a ochrannom lese štatisticky preukazne vyššie ako v hospodárskom lese. Aj celkový počet druhov dutinových hniezdičov zistený v prírodnom a v ochrannom lese (17, resp. 15 druhov) bol výrazne vyšší ako v hospodárskom lese (12 druhov), pričom podiel dutinových hniezdičov z celkovej početnosti hniezdneho zoskupenia vtákov na bodoch bol približne 1,7-násobne vyšší v prírodnom aj ochrannom lese ako v hospodárskom lese. Z hľadiska jednotlivých dutinových hniezdičov sa však štatisticky významné rozdiely v ich početnosti na bod zistili iba pri druhu Sturnus vulgaris, ktorého početnosť bola štatisticky preukazne vyššia v prírodnom a ochrannom lese v porovnaní s hospodárskym lesom. Ani početnosť ďatľov na bod sa štatisticky preukazne nelíšila medzi jednotlivými výskumnými plochami, hoci tendencia znižovania sa ich početnosti na bod od prírodného lesa cez ochranný les k hospodárskemu lesu bola zreteľná. Štatisticky preukazne vyššia bola v hospodárskom lese početnosť korunových hniezdičov na bod v porovnaní s prírodným a ochranným lesom, a to predovšetkým v dôsledku štatisticky preukazne vyššej početnosti druhu Fringilla coelebs. Rozdiely v počte druhov a početnosti krovinových hniezdičov a pozemných hniezdičov na bod neboli medzi jednotlivými výskumnými plochami štatisticky významné. Z hľadiska štrukturálnych charakteristík stromovej vegetácie sa prírodný a ochranný les vyznačoval nízkym zastúpením cera a vyšším zastúpením teplomilných a sutinových listnáčov v poraste, veľkým množstvom mŕtveho dreva (v prírodnom lese hlavne stojace zvyšky zlomených kmeňov a ležiace mŕtve drevo, v ochrannom lese predovšetkým stojace odumreté stromy), väčšou hrúbkou stromov a výškovou diferenciáciou porastu s menšou pokryvnosťou úrovňových stromov, kým hospodársky les sa vyznačoval vysokým zastúpením cera v poraste bez prítomnosti teplomilných a sutinových listnáčov, malým množstvom mŕtveho dreva, menšou hrúbkou stromov a malou výškovou diferenciáciou porastu s takmer zapojenou vrstvou úrovňových stromov. Diskriminačná analýza ukázala, že kým z hľadiska štruktúry drevinovej vegetácie sú medzi výskumnými plochami významné rozdiely, z hľadiska štruktúry hniezdnych zoskupení vtákov sú rozdiely medzi plochami oveľa menšie, a to najmä v prípade prírodného a ochranného lesa na rozdiel od hospodárskeho lesa. Medzi prírodným a ochranným lesom boli zistené len 4 štatisticky významné rozdiely v štrukturálnych charakteristikách porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov, kým medzi prírodným a hospodárskym lesom ich bolo 14 a medzi ochranným a hospodárskym lesom 12. To poukazuje na to, že skúmaný ochranný les mal z hľadiska štruktúry porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov oveľa bližšie k prírodnému lesu ako k hospodárskemu lesu. Ochranné dubové lesy s pôdoochrannou funkciou na stanovištiach mimoriadne nepriaznivých pre rast a vývoj porastu (sutiny, strže, hrebene a svahy so súvisle vystupujúcou materskou horninou) tak môžu zohrávať z hľadiska ochrany európsky významných druhov vtákov významnú refugiálnu funkciu v okolitých hospodárskych lesoch, a to predovšetkým vo vzťahu k druhom Dendrocopos medius, D. leucotos, Ficedula albicollisMuscicapa striata. Okrem toho ochranné dubové lesy často zahrňujú aj európsky významné biotopy v rámci sústavy NATURA 2000 s výskytom vzácnych a ohrozených rastlinných a/alebo živočíšnych druhov alebo spoločenstiev. Autor preto odporúča venovať im v budúcnosti väčšiu pozornosť.

Created with Nokia Smart Cam

Skúmaný ochranný dubový les (foto: autor).

Invázie piniek severských

Krátka správa M. Fulína a M. Olekšáka – K invázii a zimným nocoviskám piniek severských na Slovensku – prináša spracované poznámky zaznamenané sledovaním masívneho výskytu tohto druhu u nás. Že sa nejedná o každoročný jav svedčí skutočnosť, že v posudzovanom území sa s inváziou – irupciou – stretli doteraz trikrát a to v roku 2004, 2009 a naposledy v roku 2017. V príspevku analyzujú sprievodné pozorovania a aktivity, ktoré ich naviedli na dohľadanie miesta nocoviska. Charakterizujú samotný biotop nocoviska ako aj správanie sa piniek severských po prílete na nocovisko a pred odletom z nocoviska. Popisujú metodiku, ktorú použili pri získaní údaju o početnosti a pohlavnej skladbe spoločenstva nocujúcich jedincov na stanovišti. Potvrdzujú doterajšie poznatky o spojení inváznej prítomnosti druhu s nadúrodou bukvice a o preletoch medzi nocoviskom a potravným biotopom. Úsilie o zistenie pôvodu chytaním a krúžkovaním vtákov neprinieslo doteraz očakávaný výsledok. Príspevok si kladie za cieľ rozšíriť poznatky o výskyte tohto druhu na Slovensku a naviesť ornitológov na zvýšené sledovanie zimných migrantov u nás.

foto 1_n2

Pinky severské na nocovisku pri Gelnici; 16. február 2009 (foto: M. Fulín).

aut.

Pohniezdne teritoriálne správanie u vrabca poľného

Problematika mimohniezdneho teritoriálneho správania medzi samicami vrabca poľného (Passer montanus) doteraz nebola študovaná. V práci, práve vychádzajúcej v online vydaní Tichodromy sa jej venuje kolektív autorov na čele s prof. J. Pinowskim. Autori zistili, že agresívne správanie medzi majiteľmi hniezdnych búdok a cudzími vtákmi je aj v pohniezdnom období bežné a často veľmi intenzívne a že samice vykazovali všeobecne vyššiu frekvenciu agresívneho správania ako samci. Ich práca podporuje hypotézu, že samičie teritoriálne agresívne správanie môže u niektorých vtáčích druhov predstavovať stratégiu na monopolizáciu partnerov a nemusí byť prostým prejavom hájenia teritória. Viac sa dočítate v ich práci na stránke Tichodromy.

Red.

Vychádza v Tichodrome 26

Tichodroma_26_obalkaV poslednom, dvadsiatom šiestom čísle Tichodromy, nájdete päť pôvodných prác a štyri krátke správy. Práca kolektívu na čele s Alžbetou Darolovou sa, v snahe osvetliť rozdiely v reprodukčnej úspešnosti trsteniarika bahenného medzi trstinou a pálkou, zaoberá otázkou, či existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov u tohto druhu trsteniarika – porovnávali kvalitu ich spevu a intenzitu kŕmenia mláďat v týchto dvoch typov habitatov. Hniezdenie vodnára potočného v dvoch teplotne odlišných sezónach vyhodnocuje práca Lucie Hrčkovej a kolektívu; hniezdnu úspešnosť výra skalného v rôznych typoch hniezdnych habitatov hodnotí Ivan Kunstmüller. Ornitocenózy extenzívne spásaných a zarastajúcich pasienkov na Muránskej planine porovnáva článok Martina Korňana. Faunisticky zaujímavý je príspevok Antona Krištína a kolektívu hodnotiaci vtáctvo mokrade „Kórea“ pri Zvolene. Zaznamenali tu hniezdenie kačice chrapky. Prostredníctvom krátkej správy referuje Dušan Kerestúr o prvom dokumentovanom výskyte trsteniarika roľného na Slovensku. Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého na rybníkoch pri Štúrove skúmali Alfréd a Michal Trnka. O hniezdení orieška obyčajného v hniezdach vodnára informuje správa Michala Baláža a kolektívu, o výskyte hlucháňa v Stolických vrchoch správa Jaroslava Figúra a Petra Urbana. Ďalej vás v najnovšom čísle Tichodromy čaká okrem tradičnej krúžkovacej správy (Matej Repel a kol.) a správy Faunistickej komisie (Richard Kvetko a kol.) aj príspevok syntetizujúci aktuálne otázky ornitologického výskumu u nás navrhnuté tridsiatimi ornitológmi (Benjamín Jarčuška a kol.), či recenzia čerstvo vydanej Ornitologickej príručky z pera Bohumila Murina. V rubrike „Kronika“ nájdete laudácio k životnému jubileu ornitológa a popularizátora prírody doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc. a spomienku venovanú nedávno zosnulému Dr. Jozefovi Palášthymu.

Tichodromu 26 si môžete objednať cez e-shop SOS/BirdLife, kúpiť na aprílovej členskej schôdzi našej spoločnosti či voľne prečítať na webovej stránke časopisu.

red.