Hniezdne rozšírenie a početnosť výra skalného (Bubo bubo) v NP Malá Fatra

Článok Tomáša Flajsa podáva spracované informácie o početnosti výra skalného z nedávnej minulosti a porovnáva ich zo súčasným obdobím. Autor v rokoch 2013 – 2017 kontroloval všetky známe hniezdne lokality druhu v území. Prieskum vykonával v kombinácii s nočnými nahrávkami za pomoci diktafónov Olympus DM-650. Príspevok sa venuje hniezdnym možnostiam druhu v území a rieši jeho ochranu. Taktiež sa venuje aktuálnym hrozbám a priamym vplyvom človeka na hniezdne lokality. Tieto bližšie popisuje a vysvetľuje pravdepodobné dôvody ich zaniknutia. Výsledky v článku ale poukazujú na negatívny trend početnosti druhu na území Národného parku aj na jeho najakútnejšie hrozby.

TF

Reklamy

Vtáky v ochranných dubových lesoch

Štefan Pavlík v pôvodnej práci  Hniezdne zoskupenia vtákov v ochranných dubových lesoch sa môžu podobať zoskupeniam v prírodných dubinách porovnáva zoskupenia hniezdiacich vtákov v ochranných dubových lesoch so zoskupeniami v prírodnom a hospodárskom dubovom lese. Autor sčítaval vtáky modifikovanou bodovou metódou na troch výskumných plochách reprezentujúcich tri kategórie dubových lesov (prírodný les v NPR Mäsiarsky bok, ochranný les pri Krupine a hospodársky les pri Pliešovciach) počas hniezdneho obdobia v roku 2016. Celkovo sa hniezdne zoskupenia vtákov v prírodnom, ochrannom a hospodárskom lese z hľadiska druhového zloženia, kvantity druhov a štruktúry vzájomne výrazne nelíšili. V prírodnom lese bolo zaznamenaných celkovo 36 druhov s priemernou početnosťou 9,2 ex./bod, v ochrannom lese 32 druhov s priemernou početnosťou 8,9 ex./bod a v hospodárskom lese 31 druhov s priemernou početnosťou 8,5 ex./bod. Vo všetkých troch kategóriách lesov boli dominantné (s dominanciou nad 5 %) 3 druhy (Sturnus vulgaris, Ficedula albicollisParus major), okrem nich v prírodnom lese aj Turdus merulaSitta europaea, v ochrannom lese Cyanistes caeruleus, Phylloscopus collybitaFringilla coelebs a v hospodárskom lese Fringilla coelebs, Anthus trivialis, Turdus merulaSylvia atricapilla. Štatisticky významné rozdiely v charakteristikách hniezdnych zoskupení vtákov medzi jednotlivými výskumnými plochami boli zistené len pri počte druhov dutinových hniezdičov na bod a početnosti dutinových hniezdičov na bod, pričom v oboch prípadoch boli hodnoty v prírodnom a ochrannom lese štatisticky preukazne vyššie ako v hospodárskom lese. Aj celkový počet druhov dutinových hniezdičov zistený v prírodnom a v ochrannom lese (17, resp. 15 druhov) bol výrazne vyšší ako v hospodárskom lese (12 druhov), pričom podiel dutinových hniezdičov z celkovej početnosti hniezdneho zoskupenia vtákov na bodoch bol približne 1,7-násobne vyšší v prírodnom aj ochrannom lese ako v hospodárskom lese. Z hľadiska jednotlivých dutinových hniezdičov sa však štatisticky významné rozdiely v ich početnosti na bod zistili iba pri druhu Sturnus vulgaris, ktorého početnosť bola štatisticky preukazne vyššia v prírodnom a ochrannom lese v porovnaní s hospodárskym lesom. Ani početnosť ďatľov na bod sa štatisticky preukazne nelíšila medzi jednotlivými výskumnými plochami, hoci tendencia znižovania sa ich početnosti na bod od prírodného lesa cez ochranný les k hospodárskemu lesu bola zreteľná. Štatisticky preukazne vyššia bola v hospodárskom lese početnosť korunových hniezdičov na bod v porovnaní s prírodným a ochranným lesom, a to predovšetkým v dôsledku štatisticky preukazne vyššej početnosti druhu Fringilla coelebs. Rozdiely v počte druhov a početnosti krovinových hniezdičov a pozemných hniezdičov na bod neboli medzi jednotlivými výskumnými plochami štatisticky významné. Z hľadiska štrukturálnych charakteristík stromovej vegetácie sa prírodný a ochranný les vyznačoval nízkym zastúpením cera a vyšším zastúpením teplomilných a sutinových listnáčov v poraste, veľkým množstvom mŕtveho dreva (v prírodnom lese hlavne stojace zvyšky zlomených kmeňov a ležiace mŕtve drevo, v ochrannom lese predovšetkým stojace odumreté stromy), väčšou hrúbkou stromov a výškovou diferenciáciou porastu s menšou pokryvnosťou úrovňových stromov, kým hospodársky les sa vyznačoval vysokým zastúpením cera v poraste bez prítomnosti teplomilných a sutinových listnáčov, malým množstvom mŕtveho dreva, menšou hrúbkou stromov a malou výškovou diferenciáciou porastu s takmer zapojenou vrstvou úrovňových stromov. Diskriminačná analýza ukázala, že kým z hľadiska štruktúry drevinovej vegetácie sú medzi výskumnými plochami významné rozdiely, z hľadiska štruktúry hniezdnych zoskupení vtákov sú rozdiely medzi plochami oveľa menšie, a to najmä v prípade prírodného a ochranného lesa na rozdiel od hospodárskeho lesa. Medzi prírodným a ochranným lesom boli zistené len 4 štatisticky významné rozdiely v štrukturálnych charakteristikách porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov, kým medzi prírodným a hospodárskym lesom ich bolo 14 a medzi ochranným a hospodárskym lesom 12. To poukazuje na to, že skúmaný ochranný les mal z hľadiska štruktúry porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov oveľa bližšie k prírodnému lesu ako k hospodárskemu lesu. Ochranné dubové lesy s pôdoochrannou funkciou na stanovištiach mimoriadne nepriaznivých pre rast a vývoj porastu (sutiny, strže, hrebene a svahy so súvisle vystupujúcou materskou horninou) tak môžu zohrávať z hľadiska ochrany európsky významných druhov vtákov významnú refugiálnu funkciu v okolitých hospodárskych lesoch, a to predovšetkým vo vzťahu k druhom Dendrocopos medius, D. leucotos, Ficedula albicollisMuscicapa striata. Okrem toho ochranné dubové lesy často zahrňujú aj európsky významné biotopy v rámci sústavy NATURA 2000 s výskytom vzácnych a ohrozených rastlinných a/alebo živočíšnych druhov alebo spoločenstiev. Autor preto odporúča venovať im v budúcnosti väčšiu pozornosť.

Created with Nokia Smart Cam

Skúmaný ochranný dubový les (foto: autor).

Invázie piniek severských

Krátka správa M. Fulína a M. Olekšáka – K invázii a zimným nocoviskám piniek severských na Slovensku – prináša spracované poznámky zaznamenané sledovaním masívneho výskytu tohto druhu u nás. Že sa nejedná o každoročný jav svedčí skutočnosť, že v posudzovanom území sa s inváziou – irupciou – stretli doteraz trikrát a to v roku 2004, 2009 a naposledy v roku 2017. V príspevku analyzujú sprievodné pozorovania a aktivity, ktoré ich naviedli na dohľadanie miesta nocoviska. Charakterizujú samotný biotop nocoviska ako aj správanie sa piniek severských po prílete na nocovisko a pred odletom z nocoviska. Popisujú metodiku, ktorú použili pri získaní údaju o početnosti a pohlavnej skladbe spoločenstva nocujúcich jedincov na stanovišti. Potvrdzujú doterajšie poznatky o spojení inváznej prítomnosti druhu s nadúrodou bukvice a o preletoch medzi nocoviskom a potravným biotopom. Úsilie o zistenie pôvodu chytaním a krúžkovaním vtákov neprinieslo doteraz očakávaný výsledok. Príspevok si kladie za cieľ rozšíriť poznatky o výskyte tohto druhu na Slovensku a naviesť ornitológov na zvýšené sledovanie zimných migrantov u nás.

foto 1_n2

Pinky severské na nocovisku pri Gelnici; 16. február 2009 (foto: M. Fulín).

aut.

Pohniezdne teritoriálne správanie u vrabca poľného

Problematika mimohniezdneho teritoriálneho správania medzi samicami vrabca poľného (Passer montanus) doteraz nebola študovaná. V práci, práve vychádzajúcej v online vydaní Tichodromy sa jej venuje kolektív autorov na čele s prof. J. Pinowskim. Autori zistili, že agresívne správanie medzi majiteľmi hniezdnych búdok a cudzími vtákmi je aj v pohniezdnom období bežné a často veľmi intenzívne a že samice vykazovali všeobecne vyššiu frekvenciu agresívneho správania ako samci. Ich práca podporuje hypotézu, že samičie teritoriálne agresívne správanie môže u niektorých vtáčích druhov predstavovať stratégiu na monopolizáciu partnerov a nemusí byť prostým prejavom hájenia teritória. Viac sa dočítate v ich práci na stránke Tichodromy.

Red.

Vychádza v Tichodrome 26

Tichodroma_26_obalkaV poslednom, dvadsiatom šiestom čísle Tichodromy, nájdete päť pôvodných prác a štyri krátke správy. Práca kolektívu na čele s Alžbetou Darolovou sa, v snahe osvetliť rozdiely v reprodukčnej úspešnosti trsteniarika bahenného medzi trstinou a pálkou, zaoberá otázkou, či existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov u tohto druhu trsteniarika – porovnávali kvalitu ich spevu a intenzitu kŕmenia mláďat v týchto dvoch typov habitatov. Hniezdenie vodnára potočného v dvoch teplotne odlišných sezónach vyhodnocuje práca Lucie Hrčkovej a kolektívu; hniezdnu úspešnosť výra skalného v rôznych typoch hniezdnych habitatov hodnotí Ivan Kunstmüller. Ornitocenózy extenzívne spásaných a zarastajúcich pasienkov na Muránskej planine porovnáva článok Martina Korňana. Faunisticky zaujímavý je príspevok Antona Krištína a kolektívu hodnotiaci vtáctvo mokrade „Kórea“ pri Zvolene. Zaznamenali tu hniezdenie kačice chrapky. Prostredníctvom krátkej správy referuje Dušan Kerestúr o prvom dokumentovanom výskyte trsteniarika roľného na Slovensku. Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého na rybníkoch pri Štúrove skúmali Alfréd a Michal Trnka. O hniezdení orieška obyčajného v hniezdach vodnára informuje správa Michala Baláža a kolektívu, o výskyte hlucháňa v Stolických vrchoch správa Jaroslava Figúra a Petra Urbana. Ďalej vás v najnovšom čísle Tichodromy čaká okrem tradičnej krúžkovacej správy (Matej Repel a kol.) a správy Faunistickej komisie (Richard Kvetko a kol.) aj príspevok syntetizujúci aktuálne otázky ornitologického výskumu u nás navrhnuté tridsiatimi ornitológmi (Benjamín Jarčuška a kol.), či recenzia čerstvo vydanej Ornitologickej príručky z pera Bohumila Murina. V rubrike „Kronika“ nájdete laudácio k životnému jubileu ornitológa a popularizátora prírody doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc. a spomienku venovanú nedávno zosnulému Dr. Jozefovi Palášthymu.

Tichodromu 26 si môžete objednať cez e-shop SOS/BirdLife, kúpiť na aprílovej členskej schôdzi našej spoločnosti či voľne prečítať na webovej stránke časopisu.

red.

Hniezdna úspešnosť výra skalného v rôznom hniezdnom prostredí

Ivan Kunstmüller z Havlíčkovho Brodu hodnotil v rokoch 1989 až 2013 hniezdnu úspešnosť výra na 22 lokalitách v českej Vysočine. Hniezdnu úspešnosť tohto druhu hodnotil vo vzťahu k typu biotopu, v ktorom bolo umiestnené hniezdo a k nadmorskej výške. Oba tieto faktory mali štatisticky významný vplyv na tri zo štyroch sledovaných charakteristík hniezdnej úspešnosti. Viac sa dozviete v jeho príspevku v on-line vydaní Tichodromy.

Obr.: Sledované charakteristiky hniezdnej úspešnosti výra dosahovali najnižších hodnôt v prostredí s drobnými skalami, bludnými balvanmi a kamenitými svahmi.

Red.