Hniezdne rozšírenie a početnosť výra skalného (Bubo bubo) v NP Malá Fatra

Článok Tomáša Flajsa podáva spracované informácie o početnosti výra skalného z nedávnej minulosti a porovnáva ich zo súčasným obdobím. Autor v rokoch 2013 – 2017 kontroloval všetky známe hniezdne lokality druhu v území. Prieskum vykonával v kombinácii s nočnými nahrávkami za pomoci diktafónov Olympus DM-650. Príspevok sa venuje hniezdnym možnostiam druhu v území a rieši jeho ochranu. Taktiež sa venuje aktuálnym hrozbám a priamym vplyvom človeka na hniezdne lokality. Tieto bližšie popisuje a vysvetľuje pravdepodobné dôvody ich zaniknutia. Výsledky v článku ale poukazujú na negatívny trend početnosti druhu na území Národného parku aj na jeho najakútnejšie hrozby.

TF

Reklamy

Vtáky v ochranných dubových lesoch

Štefan Pavlík v pôvodnej práci  Hniezdne zoskupenia vtákov v ochranných dubových lesoch sa môžu podobať zoskupeniam v prírodných dubinách porovnáva zoskupenia hniezdiacich vtákov v ochranných dubových lesoch so zoskupeniami v prírodnom a hospodárskom dubovom lese. Autor sčítaval vtáky modifikovanou bodovou metódou na troch výskumných plochách reprezentujúcich tri kategórie dubových lesov (prírodný les v NPR Mäsiarsky bok, ochranný les pri Krupine a hospodársky les pri Pliešovciach) počas hniezdneho obdobia v roku 2016. Celkovo sa hniezdne zoskupenia vtákov v prírodnom, ochrannom a hospodárskom lese z hľadiska druhového zloženia, kvantity druhov a štruktúry vzájomne výrazne nelíšili. V prírodnom lese bolo zaznamenaných celkovo 36 druhov s priemernou početnosťou 9,2 ex./bod, v ochrannom lese 32 druhov s priemernou početnosťou 8,9 ex./bod a v hospodárskom lese 31 druhov s priemernou početnosťou 8,5 ex./bod. Vo všetkých troch kategóriách lesov boli dominantné (s dominanciou nad 5 %) 3 druhy (Sturnus vulgaris, Ficedula albicollisParus major), okrem nich v prírodnom lese aj Turdus merulaSitta europaea, v ochrannom lese Cyanistes caeruleus, Phylloscopus collybitaFringilla coelebs a v hospodárskom lese Fringilla coelebs, Anthus trivialis, Turdus merulaSylvia atricapilla. Štatisticky významné rozdiely v charakteristikách hniezdnych zoskupení vtákov medzi jednotlivými výskumnými plochami boli zistené len pri počte druhov dutinových hniezdičov na bod a početnosti dutinových hniezdičov na bod, pričom v oboch prípadoch boli hodnoty v prírodnom a ochrannom lese štatisticky preukazne vyššie ako v hospodárskom lese. Aj celkový počet druhov dutinových hniezdičov zistený v prírodnom a v ochrannom lese (17, resp. 15 druhov) bol výrazne vyšší ako v hospodárskom lese (12 druhov), pričom podiel dutinových hniezdičov z celkovej početnosti hniezdneho zoskupenia vtákov na bodoch bol približne 1,7-násobne vyšší v prírodnom aj ochrannom lese ako v hospodárskom lese. Z hľadiska jednotlivých dutinových hniezdičov sa však štatisticky významné rozdiely v ich početnosti na bod zistili iba pri druhu Sturnus vulgaris, ktorého početnosť bola štatisticky preukazne vyššia v prírodnom a ochrannom lese v porovnaní s hospodárskym lesom. Ani početnosť ďatľov na bod sa štatisticky preukazne nelíšila medzi jednotlivými výskumnými plochami, hoci tendencia znižovania sa ich početnosti na bod od prírodného lesa cez ochranný les k hospodárskemu lesu bola zreteľná. Štatisticky preukazne vyššia bola v hospodárskom lese početnosť korunových hniezdičov na bod v porovnaní s prírodným a ochranným lesom, a to predovšetkým v dôsledku štatisticky preukazne vyššej početnosti druhu Fringilla coelebs. Rozdiely v počte druhov a početnosti krovinových hniezdičov a pozemných hniezdičov na bod neboli medzi jednotlivými výskumnými plochami štatisticky významné. Z hľadiska štrukturálnych charakteristík stromovej vegetácie sa prírodný a ochranný les vyznačoval nízkym zastúpením cera a vyšším zastúpením teplomilných a sutinových listnáčov v poraste, veľkým množstvom mŕtveho dreva (v prírodnom lese hlavne stojace zvyšky zlomených kmeňov a ležiace mŕtve drevo, v ochrannom lese predovšetkým stojace odumreté stromy), väčšou hrúbkou stromov a výškovou diferenciáciou porastu s menšou pokryvnosťou úrovňových stromov, kým hospodársky les sa vyznačoval vysokým zastúpením cera v poraste bez prítomnosti teplomilných a sutinových listnáčov, malým množstvom mŕtveho dreva, menšou hrúbkou stromov a malou výškovou diferenciáciou porastu s takmer zapojenou vrstvou úrovňových stromov. Diskriminačná analýza ukázala, že kým z hľadiska štruktúry drevinovej vegetácie sú medzi výskumnými plochami významné rozdiely, z hľadiska štruktúry hniezdnych zoskupení vtákov sú rozdiely medzi plochami oveľa menšie, a to najmä v prípade prírodného a ochranného lesa na rozdiel od hospodárskeho lesa. Medzi prírodným a ochranným lesom boli zistené len 4 štatisticky významné rozdiely v štrukturálnych charakteristikách porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov, kým medzi prírodným a hospodárskym lesom ich bolo 14 a medzi ochranným a hospodárskym lesom 12. To poukazuje na to, že skúmaný ochranný les mal z hľadiska štruktúry porastu a hniezdneho zoskupenia vtákov oveľa bližšie k prírodnému lesu ako k hospodárskemu lesu. Ochranné dubové lesy s pôdoochrannou funkciou na stanovištiach mimoriadne nepriaznivých pre rast a vývoj porastu (sutiny, strže, hrebene a svahy so súvisle vystupujúcou materskou horninou) tak môžu zohrávať z hľadiska ochrany európsky významných druhov vtákov významnú refugiálnu funkciu v okolitých hospodárskych lesoch, a to predovšetkým vo vzťahu k druhom Dendrocopos medius, D. leucotos, Ficedula albicollisMuscicapa striata. Okrem toho ochranné dubové lesy často zahrňujú aj európsky významné biotopy v rámci sústavy NATURA 2000 s výskytom vzácnych a ohrozených rastlinných a/alebo živočíšnych druhov alebo spoločenstiev. Autor preto odporúča venovať im v budúcnosti väčšiu pozornosť.

Created with Nokia Smart Cam

Skúmaný ochranný dubový les (foto: autor).

Pohniezdne teritoriálne správanie u vrabca poľného

Problematika mimohniezdneho teritoriálneho správania medzi samicami vrabca poľného (Passer montanus) doteraz nebola študovaná. V práci, práve vychádzajúcej v online vydaní Tichodromy sa jej venuje kolektív autorov na čele s prof. J. Pinowskim. Autori zistili, že agresívne správanie medzi majiteľmi hniezdnych búdok a cudzími vtákmi je aj v pohniezdnom období bežné a často veľmi intenzívne a že samice vykazovali všeobecne vyššiu frekvenciu agresívneho správania ako samci. Ich práca podporuje hypotézu, že samičie teritoriálne agresívne správanie môže u niektorých vtáčích druhov predstavovať stratégiu na monopolizáciu partnerov a nemusí byť prostým prejavom hájenia teritória. Viac sa dočítate v ich práci na stránke Tichodromy.

Red.

Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého

Vernosť miestu hniezdenia (fidelitu) a vyliahnutia (filopatriu) u trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) zhodnotil A. Trnka a M. Trnka na rybníkoch pri Štúrove počas rokov 2009 až 2014. Z 1061 označených jedincov trsteniarika (z toho bolo 317 dospelých vtákov – 174 samíc a 143 samcov – a 744 mláďat) zaznamenali 220 spätných kontrol. Aké boli rozdiely vo fidelite a filopatrii medzi dospelými vtákmi a mláďatami, či medzi pohlaviami, sa už dočítate v ich príspevku.

Red.