Identifikácia jedincov jariabka pomocou ich spevu

Spektrogramy poukazujúce na rozdielnu štruktúru spevu zaznamenaných kohútov počas mapovania.

Autor článku Šimon Kertys v pôvodnej práci “Monitoring populácie jariabka hôrneho (Tetrastes bonasia) pomocou akustickej identifikácie kohútov” poukazuje na možnosť monitoring populácie jariabka hôrneho pomocou jednotlivých charakteristík ich spevu, ktoré boli použité na sledovanie jedincov tohto druhu v priestore a čase. Monitoring kohútov na základe ich akustických charakteristík spevu umožnil identifikovať 21 kohútov v priebehu rokov 2015 až 2017. Kohúty boli vyprovokované k hlasovým prejavom vábničkou imitáciou hlasu kohúta a sliepky. U 7 kohútov bolo možné sledovať stálosť spevu ako aj presuny v rámci lokalít v priebehu sezón (jar a jeseň) a jednotlivých rokov. Kohúty z roka na rok a aj v  priebehu sezón osídľovali rovnaké lokality a nemenili svoj spev. Najvýraznejšie individuálne znaky spevu sa začali prejavovať až v B, C a D fráze, ktoré sa vyznačovali výraznou stálosťou usporiadania elementov a umožnili identifikáciu kohútov. Táto jednoduchá metóda, môže byť nápomocná pri zisťovaní veľkosti populácie, priestorových nárokov, miery prežitia ako aj dlhovekosti jariabka hôrneho. Rozdiely v komponovaní spevu medzi jednotlivými kohútmi, boli výrazné a sú veľmi dobre viditeľné. Veľmi nápomocné je aj silná stálosť a teritorialita druhu čo nám dáva veľkú pravdepodobnosť, že jedinec bude obhajovať rovnaké územie a je možné ho tam zaznamenať v priebehu viacerých rokov.

ŠK

Početnosť a rozšírenie kuvika obyčajného (Athene noctua) v Rimavskej kotline

Dospelý kuvik v obci Číž; 2. 7. 2017.

Mláďa kuvika na komíne maštale v obci Kráľ; 16. 7. 2017.

Väčšina kuvikov bola zaznamenaná na poľnohospodárskych dvoroch, napríklad v blízkosti obce Kaloša. Samec sedí na ľavom elektrickom stĺpe.

Článok Moniky Gálffyovej opisuje výsledky monitoring rozšírenia a početnosti kuvika obyčajného v Rimavskej kotline v rokoch 2015 – 2017. Prítomnosť druhu bola zisťovaná zaznamenávaním spontánnych hlasových prejavov, provokovaním pomocou prehrávania teritoriálneho volania samca a priamym pozorovaním jedincov. Bolo skontrolovaných 172 lokalít v 102 katastrálnych územiach. Na území bolo zaznamenaných spolu 45 párov druhu. 57,8 % párov bolo zaznamenaných na poľnohospodárskych dvoroch a 42,2 % v zástavbách rodinných domov, kostoloch a iných budovách. Počas výskumu neboli skontrolované všetky lokality, kde by druh potenciálne mohol hniezdiť a nie všetky samce reagovali na nahrávku. Je preto možné, že tu hniezdi ešte niekoľko ďalších párov. Preto predpokladáme, že na území Rimavskej kotliny hniezdi 45 až 65 párov kuvikov obyčajných, teda 0,55 – 0,79 párov na 10 km².

Monitoring druhu bol v časti Rimavskej kotliny vykonaný aj v roku 2011. Vtedy bolo skontrolovaných 49 lokalít a kuvik bol pozorovaný na 19 z nich. Tieto lokality boli skontrolované aj počas tohto výskumu a druh bol prítomný na 18 z nich, čo naznačuje, že populácia kuvika obyčajného na území bola v tomto období viac-menej stabilná.

MG

 

Sojky vytvárajú nové habitaty pre lesné vtáky v poľnohospodárskej krajine

Kým na jar a cez leto prevláda v potrave sojok (Garrulus glandarius) živočíšna zložka, od neskorého leta a cez zimu výrazne prevažuje rastlinná potrava. Jej významnou zložkou sú predovšetkým žalude, ktoré sojky v čase ich dozrievania hromadne odnášajú z dubových porastov aj zo solitérne stojacich dubov a robia si z nich zásoby na zimu v úkrytoch na miestach, kde sa cez zimu trvalo zdržiavajú. Sojky tak zohrávajú významnú úlohu pri šírení dubov v krajine a sú veľmi efektívnymi primárnymi roznášačmi európskych dubov rodu Quercus aj na väčšie vzdialenosti. Sojky ukrývajú žalude aj v pásoch krovín v otvorenej poľnohospodárskej krajine a po odrastení dubov tak vytvárajú nové habitaty, ktoré umožňujú niektorým lesným druhom vtákov prenikať do pásov krovín s dubmi a šíriť sa v poľnohospodárskej krajine.

Solitérne duby vyrastené zo žaluďov ukrytých sojkami v  páse lieskovo-trnkových krovín (foto: Matej Pavlík).

V práci sme na základe mapovania hniezdnych okrskov porovnali druhové zloženie hniezdnych zoskupení vtákov v troch lieskovo-trnkových pásoch krovín s rôznym podielom dubov (pásy B – D) s pásom krovín bez stromov (pás A) a s okrajom dubovo-cerového lesa (pás E) v okolí obcí Pliešovce a Dobrá Niva (Pliešovská kotlina, stredné Slovensko). Z 21 druhov vtákov hniezdiacich v pásoch krovín A – D bolo 8 lesných hniezdičov (Parus major, Sturnus vulgaris, Jynx torquilla, Coccothraustes coccothraustes, Garrulus glandarius, Oriolus oriolus, Phylloscopus collybita, Streptopelia turtur), ktoré v páse krovín A bez stromov nehniezdili. Len jeden lesný druh (P. major) hniezdil v páse krovín B s 22 % frekvenciou výskytu dubov, kým v pásoch krovín C a D so 44 % a 70 % frekvenciou dubov hniezdilo 8 a 6 lesných druhov. Až 11 lesných druhov hniezdiacich na okraji dubovo-cerového lesa (pás E) však v pásoch krovín s dubmi v otvorenej poľnohospodárskej krajine nehniezdilo.

Z hľadiska šírenia lesných druhov vtákov do poľnohospodárskej krajiny majú samozrejme význam aj iné habitaty s vyšším podielom stromovitej vegetácie (poľné lesíky, remízky, stromoradia, brehové porasty potokov, parky, sady, cintoríny a pod.), avšak naše výsledky naznačujú, že sojky vnášaním dubov do pásov krovín vytvárajú kvalitatívne nové typy habitatov pre lesné druhy vtákov v poľnohospodárskej krajine a tak rozširujú hniezdne možnosti pre tieto druhy v takejto krajine, kde by v krovinách bez prítomnosti dubov inak nehniezdili (pás krovín A, príp. B). V skutočnosti tak pôvodne pásy krovín v poľnohospodárskej krajine postupne premieňajú na dubové pásy s viac alebo menej vyvinutým krovinovým poschodím v závislosti od podielu dubov ako novú súčasť miestnej tzv. „oakscape“.

ŠP

Popis nových dialektov spevu strnádky lúčnej (Emberiza calandra) zo Slovenska

Tak ako ľudia, aj mnohé druhy vtákov majú svoje nárečia. Niekoľko nárečí strnádky lúčnej (Emberiza calandra) bolo popísaných u populácií zo Západnej Európy ako aj z Poľska. Cieľom práce kolektívu autoriek L. Rubáčovej a P. Prušanskej bolo zistiť, akým nárečím spievajú strnádky na juhozápadnom Slovensku, a či patria do nejakej už popísanej dialektovej skupiny. V hniezdnom období roku 2015 autorky nahrali spontánne spevy samcov strnádok na lokalite pri Leviciach (n = 12), pri obci Kuchyňa (n = 9), a pri obci Vrádište (n = 6). Získané spevy zo slovenských lokalít nebolo možné priradiť k žiadnej už popísanej dialektovej skupine a tak autorky popísali na základe koncovej frázy spevu nové dialektové vzory S1 (z lokality Levice a Vrádište) a S2 (z lokality Kuchyňa). Tieto vzory zdieľali všetky nahraté samce na danej lokalite. Naviac autorky podľa iniciálnej frázy spevu identifikovali osem rôznych typov spevu, pričom len jeden typ bol prítomný na všetkých troch lokalitách. K tomu zistili, že väčšina nahratých samcov kombinovala maximálne dva rôzne typy spevu, pričom jeden z nich bol dominantný. Vzájomné porovnanie korelačných koeficientov potvrdilo, že spevy sú si podobnejšie v rámci populácie než medzi populáciami. Okrem štruktúry spevu autorky sledovali aj jeho frekvenčné parametre, avšak porovnanie týchto parametrov medzi lokalitami nezistilo významné rozdiely medzi nimi.

LRT

Invázie piniek severských

Krátka správa M. Fulína a M. Olekšáka – K invázii a zimným nocoviskám piniek severských na Slovensku – prináša spracované poznámky zaznamenané sledovaním masívneho výskytu tohto druhu u nás. Že sa nejedná o každoročný jav svedčí skutočnosť, že v posudzovanom území sa s inváziou – irupciou – stretli doteraz trikrát a to v roku 2004, 2009 a naposledy v roku 2017. V príspevku analyzujú sprievodné pozorovania a aktivity, ktoré ich naviedli na dohľadanie miesta nocoviska. Charakterizujú samotný biotop nocoviska ako aj správanie sa piniek severských po prílete na nocovisko a pred odletom z nocoviska. Popisujú metodiku, ktorú použili pri získaní údaju o početnosti a pohlavnej skladbe spoločenstva nocujúcich jedincov na stanovišti. Potvrdzujú doterajšie poznatky o spojení inváznej prítomnosti druhu s nadúrodou bukvice a o preletoch medzi nocoviskom a potravným biotopom. Úsilie o zistenie pôvodu chytaním a krúžkovaním vtákov neprinieslo doteraz očakávaný výsledok. Príspevok si kladie za cieľ rozšíriť poznatky o výskyte tohto druhu na Slovensku a naviesť ornitológov na zvýšené sledovanie zimných migrantov u nás.

Pinky severské na nocovisku pri Gelnici; 16. február 2009 (foto: M. Fulín).

aut.

Vychádza v Tichodrome 26

V poslednom, dvadsiatom šiestom čísle Tichodromy, nájdete päť pôvodných prác a štyri krátke správy. Práca kolektívu na čele s Alžbetou Darolovou sa, v snahe osvetliť rozdiely v reprodukčnej úspešnosti trsteniarika bahenného medzi trstinou a pálkou, zaoberá otázkou, či existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov u tohto druhu trsteniarika – porovnávali kvalitu ich spevu a intenzitu kŕmenia mláďat v týchto dvoch typov habitatov. Hniezdenie vodnára potočného v dvoch teplotne odlišných sezónach vyhodnocuje práca Lucie Hrčkovej a kolektívu; hniezdnu úspešnosť výra skalného v rôznych typoch hniezdnych habitatov hodnotí Ivan Kunstmüller. Ornitocenózy extenzívne spásaných a zarastajúcich pasienkov na Muránskej planine porovnáva článok Martina Korňana. Faunisticky zaujímavý je príspevok Antona Krištína a kolektívu hodnotiaci vtáctvo mokrade „Kórea“ pri Zvolene. Zaznamenali tu hniezdenie kačice chrapky. Prostredníctvom krátkej správy referuje Dušan Kerestúr o prvom dokumentovanom výskyte trsteniarika roľného na Slovensku. Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého na rybníkoch pri Štúrove skúmali Alfréd a Michal Trnka. O hniezdení orieška obyčajného v hniezdach vodnára informuje správa Michala Baláža a kolektívu, o výskyte hlucháňa v Stolických vrchoch správa Jaroslava Figúra a Petra Urbana. Ďalej vás v najnovšom čísle Tichodromy čaká okrem tradičnej krúžkovacej správy (Matej Repel a kol.) a správy Faunistickej komisie (Richard Kvetko a kol.) aj príspevok syntetizujúci aktuálne otázky ornitologického výskumu u nás navrhnuté tridsiatimi ornitológmi (Benjamín Jarčuška a kol.), či recenzia čerstvo vydanej Ornitologickej príručky z pera Bohumila Murina. V rubrike „Kronika“ nájdete laudácio k životnému jubileu ornitológa a popularizátora prírody doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc. a spomienku venovanú nedávno zosnulému Dr. Jozefovi Palášthymu.

Tichodromu 26 si môžete objednať cez e-shop SOS/BirdLife, kúpiť na aprílovej členskej schôdzi našej spoločnosti či voľne prečítať na webovej stránke časopisu.

red.

Existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov trsteniarika bahenného?

Rybničná sústava Veľké Blahovo, študijná lokalita.

Túto otázku si kladie štúdia nedávno zverejnená v on-line vydaní časopisu Tichodroma.

Kolektív autorov pod vedením Alžbety Darolovej z Ústavu zoológie SAV v Bratislave hľadal odpoveď na ňu u samcov trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) žijúcich v dvoch typov habitatov – v trsti (Phragmites australis) a pálke (Typha sp). U sledovaných samcov hodnotili spev – jeho rýchlosť, komplexnosť a redundanciu a otcovské investície v spolupodieľaní sa na kŕmení mláďat v hniezdach.

Čo autori zistili si môžete prečítať v ich príspevku.

Redakcia časopisu