Invázie piniek severských

Krátka správa M. Fulína a M. Olekšáka – K invázii a zimným nocoviskám piniek severských na Slovensku – prináša spracované poznámky zaznamenané sledovaním masívneho výskytu tohto druhu u nás. Že sa nejedná o každoročný jav svedčí skutočnosť, že v posudzovanom území sa s inváziou – irupciou – stretli doteraz trikrát a to v roku 2004, 2009 a naposledy v roku 2017. V príspevku analyzujú sprievodné pozorovania a aktivity, ktoré ich naviedli na dohľadanie miesta nocoviska. Charakterizujú samotný biotop nocoviska ako aj správanie sa piniek severských po prílete na nocovisko a pred odletom z nocoviska. Popisujú metodiku, ktorú použili pri získaní údaju o početnosti a pohlavnej skladbe spoločenstva nocujúcich jedincov na stanovišti. Potvrdzujú doterajšie poznatky o spojení inváznej prítomnosti druhu s nadúrodou bukvice a o preletoch medzi nocoviskom a potravným biotopom. Úsilie o zistenie pôvodu chytaním a krúžkovaním vtákov neprinieslo doteraz očakávaný výsledok. Príspevok si kladie za cieľ rozšíriť poznatky o výskyte tohto druhu na Slovensku a naviesť ornitológov na zvýšené sledovanie zimných migrantov u nás.

foto 1_n2

Pinky severské na nocovisku pri Gelnici; 16. február 2009 (foto: M. Fulín).

aut.

Reklamy

Vychádza v Tichodrome 26

Tichodroma_26_obalkaV poslednom, dvadsiatom šiestom čísle Tichodromy, nájdete päť pôvodných prác a štyri krátke správy. Práca kolektívu na čele s Alžbetou Darolovou sa, v snahe osvetliť rozdiely v reprodukčnej úspešnosti trsteniarika bahenného medzi trstinou a pálkou, zaoberá otázkou, či existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov u tohto druhu trsteniarika – porovnávali kvalitu ich spevu a intenzitu kŕmenia mláďat v týchto dvoch typov habitatov. Hniezdenie vodnára potočného v dvoch teplotne odlišných sezónach vyhodnocuje práca Lucie Hrčkovej a kolektívu; hniezdnu úspešnosť výra skalného v rôznych typoch hniezdnych habitatov hodnotí Ivan Kunstmüller. Ornitocenózy extenzívne spásaných a zarastajúcich pasienkov na Muránskej planine porovnáva článok Martina Korňana. Faunisticky zaujímavý je príspevok Antona Krištína a kolektívu hodnotiaci vtáctvo mokrade „Kórea“ pri Zvolene. Zaznamenali tu hniezdenie kačice chrapky. Prostredníctvom krátkej správy referuje Dušan Kerestúr o prvom dokumentovanom výskyte trsteniarika roľného na Slovensku. Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého na rybníkoch pri Štúrove skúmali Alfréd a Michal Trnka. O hniezdení orieška obyčajného v hniezdach vodnára informuje správa Michala Baláža a kolektívu, o výskyte hlucháňa v Stolických vrchoch správa Jaroslava Figúra a Petra Urbana. Ďalej vás v najnovšom čísle Tichodromy čaká okrem tradičnej krúžkovacej správy (Matej Repel a kol.) a správy Faunistickej komisie (Richard Kvetko a kol.) aj príspevok syntetizujúci aktuálne otázky ornitologického výskumu u nás navrhnuté tridsiatimi ornitológmi (Benjamín Jarčuška a kol.), či recenzia čerstvo vydanej Ornitologickej príručky z pera Bohumila Murina. V rubrike „Kronika“ nájdete laudácio k životnému jubileu ornitológa a popularizátora prírody doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc. a spomienku venovanú nedávno zosnulému Dr. Jozefovi Palášthymu.

Tichodromu 26 si môžete objednať cez e-shop SOS/BirdLife, kúpiť na aprílovej členskej schôdzi našej spoločnosti či voľne prečítať na webovej stránke časopisu.

red.

Existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov trsteniarika bahenného?

Rybničná ústava Veľké Blahovo, študovaná lokalita.

Rybničná sústava Veľké Blahovo, študijná lokalita.

Túto otázku si kladie štúdia nedávno zverejnená v on-line vydaní časopisu Tichodroma.

Kolektív autorov pod vedením Alžbety Darolovej z Ústavu zoológie SAV v Bratislave hľadal odpoveď na ňu u samcov trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) žijúcich v dvoch typov habitatov – v trsti (Phragmites australis) a pálke (Typha sp). U sledovaných samcov hodnotili spev – jeho rýchlosť, komplexnosť a redundanciu a otcovské investície v spolupodieľaní sa na kŕmení mláďat v hniezdach.

Čo autori zistili si môžete prečítať v ich príspevku.

Redakcia časopisu