Nový druh pre (avi)faunu Slovenska

Trsteniarik roľný (Acrocephalus agricola). Foto: D. Kerestúr

Do zoznamu vtákov Slovenska patrí od 18. 8. 2014 nový druh – trsteniarik roľný. Správa o prvom dokumentovanom výskyte tohto druhu u nás prináša najnovší príspevok v on-line vydaní Tichodromy od Dušana Kerestúra.

red.

Reklamy

Návratnosť a vernosť hniezdnemu teritóriu u trsteniarika škriekavého

Vernosť miestu hniezdenia (fidelitu) a vyliahnutia (filopatriu) u trsteniarika škriekavého (Acrocephalus arundinaceus) zhodnotil A. Trnka a M. Trnka na rybníkoch pri Štúrove počas rokov 2009 až 2014. Z 1061 označených jedincov trsteniarika (z toho bolo 317 dospelých vtákov – 174 samíc a 143 samcov – a 744 mláďat) zaznamenali 220 spätných kontrol. Aké boli rozdiely vo fidelite a filopatrii medzi dospelými vtákmi a mláďatami, či medzi pohlaviami, sa už dočítate v ich príspevku.

Red.

Porovnanie štruktúry hniezdnych ornitocenóz medzi extenzívne spásanými a zarastajúcimi horskými pasienkami v Národnom parku Muránska planina

Existujú rozdiely v druhovej bohatosti, diverzite, populačných hustotách a celkovou hustotou ornitocenóz ako dôsledok extenzívneho manažmentu pasením?

Tento problém riešil Martin Korňan v spolupráci so Správou národného parku Muránska planina na extenzívnych a zarastajúcich pasienkoch na území a priľahlých oblastiach tohto národného parku. Počas júna a júla 2014 snímkoval ornitocenózy bodovou metódou a sledoval, ako pokryvnosť stromov a krovín spolu s nadmorskou výškou ovplyvňuje druhovú skladbu vtáčích zoskupení.

Aké štrukturálne zmeny ornitocenóz spôsobuje extenzívne pasenie sa dočítate v jeho článku v aktuálnom čísle Tichodromy.

Petovcovo

Autor pri terénnych prácach na lokalite Petovcovo v NP Muránska planina. Petovcovo je príkladom extenzívnych pasienkov.

Kratke

Lokalita Krátke nie je spásaná vyše dvadsať rokov následkom čoho sa vytvorila krajinná mozaika mladých lesíkov a lúk.

Existujú habitatové rozdiely v kvalite samcov trsteniarika bahenného?

Rybničná ústava Veľké Blahovo, študovaná lokalita.

Rybničná sústava Veľké Blahovo, študijná lokalita.

Túto otázku si kladie štúdia nedávno zverejnená v on-line vydaní časopisu Tichodroma.

Kolektív autorov pod vedením Alžbety Darolovej z Ústavu zoológie SAV v Bratislave hľadal odpoveď na ňu u samcov trsteniarika bahenného (Acrocephalus scirpaceus) žijúcich v dvoch typov habitatov – v trsti (Phragmites australis) a pálke (Typha sp). U sledovaných samcov hodnotili spev – jeho rýchlosť, komplexnosť a redundanciu a otcovské investície v spolupodieľaní sa na kŕmení mláďat v hniezdach.

Čo autori zistili si môžete prečítať v ich príspevku.

Redakcia časopisu

Tichodroma 25 (2013)

Tichodroma

Sokol bielopazúrový (Falco naumanni), drop malý (Otis tetrax), ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus) a strakoš červenohlavý (Lanius senator) sú u nás – podľa aktuálneho Červeného zoznamu vtákov Slovenska (Demko a kol.) publikovaného v poslednom čísle Tichodromy – regionálne vyhynutými druhmi. Spomedzi 211 hodnotených hniezdičov patrí medzi kriticky ohrozené druhy našej avifauny 10 druhov, 24 je silne ohrozených a 17 zraniteľných. Okrem tohto zoznamu,  tradičnej správy faunistickej komisie (Kvetko a kol.) a krúžkovacej správy (V. Slobodník a R. Slobodník) tu nájdete aj prácu pojednávajúcu o hniezdnej ekológii kane popolavej (Circus pygargus) (Kunstmüller). Autor tu ukazuje, že typ hniezdneho prostredia (prírodný habitat, obilniny a krmoviny) mal významný vplyv na hniezdnu úspešnosť a na počet odrastených mláďat; nemal však vplyv na počet vajec v úspešných hniezdach a na počet vyliahnutých mláďat. O viac ako 60 %-nom poklese početnosti kuvika obyčajného (Athene noctua) v Lučenskej kotline počas jednej dekády informuje príspevok D. Kerestúra a M. Mojžiša. Kvalitatívnymi a kvantitatívnymi zmenami v zložení hniezdnej ornitocenózy vŕbovo-topoľového lesa inundačného územia Dunaja pred a po zmene vodného režimu rieši M. Bohuš. Problematikou časových zmien v štruktúre vtáctva po 25 rokoch na vodnej nádrži Môťová pri Zvolene sa zaoberali autori tohto príspevku.

Viac informácií o týchto a ďalších príspevkoch sa dozviete v jubilejnom čísle Tichodromy. Príspevky v elektronickej podobe sú voľne dostupné na stránke časopisu. Predpokladáme, že mnohí z Vás majú doma zaujímavé a cenné údaje o štruktúre spoločenstiev, ekológii a biológii vtáctva. Tešíme sa preto na Vaše rukopisy do ďalšieho čísla nášho ornitologického časopisu.

Redakcia časopisu

Dr. Branislav Matoušek: 80

?????????

V týchto dňoch sa významného životného jubilea dožíva RNDr. Branislav Matoušek, CSc., význačný slovenský ornitológ, prvý redaktor časopisu Tichodroma. Viac o jeho živote a práci sa dočítate v najnovšom, 25. čísle Tichodromy v príspevku z pera prof. Sládeka (RNDr. Branislav Matoušek, CSc. – historik slovenskej ornitológie), tiež v staršom čísle (16) v príspevku od prof. Feriancovej-Masárovej (RNDr. Branislav Matoušek, CSc. 70 ročný). Krátky rozhovor s ním bol zverejnený aj na stránke jeho rodného mesta – Trnavy.

Živio!

Oslávenec na 25. konferencii Aplikovaná ornitológia vo Zvolene, sept. 2013 (foto: A. Krištín).